Slovníček fráz

sk Príslovky   »   am አድናቆት

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [መቶ]

100 [መቶ]

አድናቆት

tewisake gisi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie የ-ደ-ገ/ የተከናወ- --ያል--ናወ--(-- ---ቀ) የ_____ የ_____ – ያ______ (__ ያ____ የ-ደ-ገ- የ-ከ-ወ- – ያ-ተ-ና-ነ (-ና ያ-ለ-) --------------------------------- የተደረገ/ የተከናወነ – ያልተከናወነ (ገና ያላለቀ) 0
ye-ed----e/--ete-e------ - --li-ek-n--ene (--na y-lal--’-) y__________ y___________ – y_____________ (____ y_________ y-t-d-r-g-/ y-t-k-n-w-n- – y-l-t-k-n-w-n- (-e-a y-l-l-k-e- ---------------------------------------------------------- yetederege/ yetekenawene – yalitekenawene (gena yalalek’e)
Boli ste už raz v Berlíne? ከ---በፊት -ር-- -በ-? ከ__ በ__ በ___ ነ___ ከ-ህ በ-ት በ-ሊ- ነ-ሩ- ----------------- ከዚህ በፊት በርሊን ነበሩ? 0
kezīhi-be-ī-i--eri---i n---r-? k_____ b_____ b_______ n______ k-z-h- b-f-t- b-r-l-n- n-b-r-? ------------------------------ kezīhi befīti berilīni neberu?
Nie, ešte nie. አያ--፤----አ-ሄድኩም አ__ ፤ ገ_ አ_____ አ-ይ ፤ ገ- አ-ሄ-ኩ- --------------- አያይ ፤ ገና አልሄድኩም 0
ā-ayi-;-------l--ē-i---i ā____ ; g___ ā__________ ā-a-i ; g-n- ā-i-ē-i-u-i ------------------------ āyayi ; gena ālihēdikumi
niekto – nikto አንድ-ሰው-–-ማ-ም አ__ ሰ_ – ማ__ አ-ድ ሰ- – ማ-ም ------------ አንድ ሰው – ማንም 0
āni-i--e-i ---a-imi ā____ s___ – m_____ ā-i-i s-w- – m-n-m- ------------------- ānidi sewi – manimi
Poznáte tu niekoho? እሚ---ው-ሰ--አ- -ዚህ? እ_____ ሰ_ አ_ እ___ እ-ያ-ቀ- ሰ- አ- እ-ህ- ----------------- እሚያውቀው ሰው አለ እዚህ? 0
i-īyawi----i-se-- -le----hi? i___________ s___ ā__ i_____ i-ī-a-i-’-w- s-w- ā-e i-ī-i- ---------------------------- imīyawik’ewi sewi āle izīhi?
Nie, nepoznám tu nikoho. አ-ይ-፤ ማ-ን--አ-ው-ም አ__ ፤ ማ___ አ____ አ-ይ ፤ ማ-ን- አ-ው-ም ---------------- አያይ ፤ ማንንም አላውቅም 0
āy--- - -a--nim- ā--w---imi ā____ ; m_______ ā_________ ā-a-i ; m-n-n-m- ā-a-i-’-m- --------------------------- āyayi ; maninimi ālawik’imi
ešte – už nie ተጨማ- –-በቃ-ተ--ሪ አ--ፈ-ግም ተ___ – በ______ አ______ ተ-ማ- – በ-/-ጨ-ሪ አ-ስ-ል-ም ---------------------- ተጨማሪ – በቃ/ተጨማሪ አያስፈልግም 0
t-c---ma-ī----e-’a--ech---a-ī--y-sifeligi-i t_________ – b_______________ ā____________ t-c-’-m-r- – b-k-a-t-c-’-m-r- ā-a-i-e-i-i-i ------------------------------------------- tech’emarī – bek’a/tech’emarī āyasifeligimi
Zostanete tu ešte dlho? ተ----ረ-ም ጊዜ------? ተ___ ረ__ ጊ_ ይ_____ ተ-ማ- ረ-ም ጊ- ይ-መ-ሉ- ------------------ ተጨማሪ ረጅም ጊዜ ይቀመጣሉ? 0
tech-ema-ī------- gīzē--i--e--t-a--? t_________ r_____ g___ y____________ t-c-’-m-r- r-j-m- g-z- y-k-e-e-’-l-? ------------------------------------ tech’emarī rejimi gīzē yik’emet’alu?
Nie, nezostanem tu už dlho. ኣይ-- ተ--ሪ አል--ጥም። ኣ_ ፤ ተ___ አ______ ኣ- ፤ ተ-ማ- አ-ቀ-ጥ-። ----------------- ኣይ ፤ ተጨማሪ አልቀመጥም። 0
a---;--e-h-emar--ā-i-’e--t-im-. a__ ; t_________ ā_____________ a-i ; t-c-’-m-r- ā-i-’-m-t-i-i- ------------------------------- ayi ; tech’emarī ālik’emet’imi.
ešte niečo – už nič ሌ- ------ም-ም-ነ-ር ሌ_ ነ__ – ም__ ነ__ ሌ- ነ-ር – ም-ም ነ-ር ---------------- ሌላ ነገር – ምንም ነገር 0
l-la n--er--–-m---mi n--e-i l___ n_____ – m_____ n_____ l-l- n-g-r- – m-n-m- n-g-r- --------------------------- lēla negeri – minimi negeri
Chcete ešte niečo piť? ሌ- ነ-ር -ጠጣት ይፈል--? ሌ_ ነ__ መ___ ይ_____ ሌ- ነ-ር መ-ጣ- ይ-ል-ሉ- ------------------ ሌላ ነገር መጠጣት ይፈልጋሉ? 0
l-------er--met’-t’--i -i-e-i---u? l___ n_____ m_________ y__________ l-l- n-g-r- m-t-e-’-t- y-f-l-g-l-? ---------------------------------- lēla negeri met’et’ati yifeligalu?
Nie, neprosím si už nič. አያ- ----ም ነ-ር-አልፈ-ግም አ__ ፤ ም__ ነ__ አ_____ አ-ይ ፤ ም-ም ነ-ር አ-ፈ-ግ- -------------------- አያይ ፤ ምንም ነገር አልፈልግም 0
ā---i-- m----- ne-e----li-e--gimi ā____ ; m_____ n_____ ā__________ ā-a-i ; m-n-m- n-g-r- ā-i-e-i-i-i --------------------------------- āyayi ; minimi negeri ālifeligimi
už niečo – ešte nič የተከናወ- ------ም-ም---ተከ--ነ የ_____ ነ__ – ም__ ያ______ የ-ከ-ወ- ነ-ር – ም-ም ያ-ተ-ና-ነ ------------------------ የተከናወነ ነገር – ምንም ያልተከናወነ 0
y-t-k-n-wen- --ger- --min-m---al--ek----ene y___________ n_____ – m_____ y_____________ y-t-k-n-w-n- n-g-r- – m-n-m- y-l-t-k-n-w-n- ------------------------------------------- yetekenawene negeri – minimi yalitekenawene
Jedli ste už niečo? የ-ነ--ገር ተመግ-ዋል? የ__ ነ__ ተ______ የ-ነ ነ-ር ተ-ግ-ዋ-? --------------- የሆነ ነገር ተመግበዋል? 0
ye-o-- -----i-----gibew--i? y_____ n_____ t____________ y-h-n- n-g-r- t-m-g-b-w-l-? --------------------------- yehone negeri temegibewali?
Nie, ešte som nejedol nič. አ-----ገ- አ-----። አ__ ፤ ገ_ አ______ አ-ይ ፤ ገ- አ-በ-ሁ-። ---------------- አያይ ፤ ገና አልበላሁም። 0
ā-ayi --gen--ā------h-m-. ā____ ; g___ ā___________ ā-a-i ; g-n- ā-i-e-a-u-i- ------------------------- āyayi ; gena ālibelahumi.
ešte niekto – už nikto ሌላ--ው ---ን---ው ሌ_ ሰ_ – ማ__ ሰ_ ሌ- ሰ- – ማ-ም ሰ- -------------- ሌላ ሰው – ማንም ሰው 0
l-l--s-wi-----n-mi----i l___ s___ – m_____ s___ l-l- s-w- – m-n-m- s-w- ----------------------- lēla sewi – manimi sewi
Chce ešte niekto kávu? ተጨማሪ -ላ-ቡና መ-----ሚ---？ ተ___ ሌ_ ቡ_ መ___ የ_____ ተ-ማ- ሌ- ቡ- መ-ጣ- የ-ፈ-ግ- ---------------------- ተጨማሪ ሌላ ቡና መጠጣት የሚፈልግ？ 0
te-h-ema-ī-lē-a-buna -------ati --mī----g-？ t_________ l___ b___ m_________ y__________ t-c-’-m-r- l-l- b-n- m-t-e-’-t- y-m-f-l-g-？ ------------------------------------------- tech’emarī lēla buna met’et’ati yemīfeligi？
Nie, už nikto. አ---፤ ማ-ም--ለም አ__ ፤ ማ__ የ__ አ-ይ ፤ ማ-ም የ-ም ------------- አያይ ፤ ማንም የለም 0
āyayi-- man-mi--elem--| ā____ ; m_____ y_____ | ā-a-i ; m-n-m- y-l-m- | ----------------------- āyayi ; manimi yelemi |

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + amharčina (1-100) MP3 amharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...