Slovníček fráz

sk Príslovky   »   fa ‫قیدها‬

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

‫100 [صد]‬

100 [sad]

‫قیدها‬

‫gheydhaa‬‬‬

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina perzština Prehrať Viac
už raz – ešte nie ت--ب- -ا- – -ر-ز ت_ ب_ ح__ – ه___ ت- ب- ح-ل – ه-گ- ---------------- تا به حال – هرگز 0
ta--e-haal---ha-gez t_ b_ h___ – h_____ t- b- h-a- – h-r-e- ------------------- ta be haal – hargez
Boli ste už raz v Berlíne? ‫آی-----ب- ح-- د--ب-ل-ن---ده ----‬ ‫آ__ ت_ ب_ ح__ د_ ب____ ب___ ا____ ‫-ی- ت- ب- ح-ل د- ب-ل-ن ب-د- ا-د-‬ ---------------------------------- ‫آیا تا به حال در برلین بوده اید؟‬ 0
‫-----t- -e--a-l d-r -e--i- b--e--id-‬‬‬ ‫a___ t_ b_ h___ d__ b_____ b____ i_____ ‫-a-a t- b- h-a- d-r b-r-i- b-d-h i-?-‬- ---------------------------------------- ‫aaya ta be haal dar berlin bodeh id?‬‬‬
Nie, ešte nie. ‫نه---رگز.‬ ‫ن__ ه_____ ‫-ه- ه-گ-.- ----------- ‫نه، هرگز.‬ 0
‫n--,-h--ge---‬‬ ‫n___ h_________ ‫-e-, h-r-e-.-‬- ---------------- ‫neh, hargez.‬‬‬
niekto – nikto ‫کسی----یچ--‬ ‫ک__ – ه_____ ‫-س- – ه-چ-س- ------------- ‫کسی – هیچکس‬ 0
‫k-si ---ich---‬-‬ ‫k___ – h_________ ‫-a-i – h-c-k-s-‬- ------------------ ‫kasi – hichkas‬‬‬
Poznáte tu niekoho? ‫شما--ینجا کس--ر--می-ش----د؟‬ ‫ش__ ا____ ک__ ر_ م_________ ‫-م- ا-ن-ا ک-ی ر- م-‌-ن-س-د-‬ ----------------------------- ‫شما اینجا کسی را می‌شناسید؟‬ 0
‫-h-ma---enja- k-----a-mi-s-en-as-d?--‬ ‫s_____ e_____ k___ r_ m_______________ ‫-h-m-a e-n-a- k-s- r- m---h-n-a-i-?-‬- --------------------------------------- ‫shomaa eenjaa kasi ra mi-shenaasid?‬‬‬
Nie, nepoznám tu nikoho. ‫--- ---ک-ی را-ای--ا-نم--ش---م-‬ ‫ن__ م_ ک__ ر_ ا____ ن_________ ‫-ه- م- ک-ی ر- ا-ن-ا ن-ی-ش-ا-م-‬ -------------------------------- ‫نه، من کسی را اینجا نمی‌شناسم.‬ 0
‫ne-,-m---k--i -a-eenj-- -e-i-sh-n-asam-‬-‬ ‫n___ m__ k___ r_ e_____ n_________________ ‫-e-, m-n k-s- r- e-n-a- n-m---h-n-a-a-.-‬- ------------------------------------------- ‫neh, man kasi ra eenjaa nemi-shenaasam.‬‬‬
ešte – už nie ‫ی- کم دی-- - -- خی-ی ز-ا-‬ ‫ی_ ک_ د___ - ن_ خ___ ز____ ‫-ک ک- د-گ- - ن- خ-ل- ز-ا-‬ --------------------------- ‫یک کم دیگر - نه خیلی زیاد‬ 0
‫y---k-m di-ar - -eh k---li-z--ad‬-‬ ‫y__ k__ d____ - n__ k_____ z_______ ‫-e- k-m d-g-r - n-h k-e-l- z-y-d-‬- ------------------------------------ ‫yek kom digar - neh kheili ziyad‬‬‬
Zostanete tu ešte dlho? ‫شم--م-ت-ب-ش----------م-‌مانی--‬ ‫ش__ م__ ب_____ ا____ م________ ‫-م- م-ت ب-ش-ر- ا-ن-ا م-‌-ا-ی-؟- -------------------------------- ‫شما مدت بیشتری اینجا می‌مانید؟‬ 0
‫sho-aa -o-d-t--i---ari-e---a---i-ma-nid--‬‬ ‫s_____ m_____ b_______ e_____ m____________ ‫-h-m-a m-d-a- b-s-t-r- e-n-a- m---a-n-d-‬-‬ -------------------------------------------- ‫shomaa moddat bishtari eenjaa mi-maanid?‬‬‬
Nie, nezostanem tu už dlho. ‫نه،--- -ی-- -ی-د--ینج- --ی‌م----‬ ‫ن__ م_ خ___ ز___ ا____ ن________ ‫-ه- م- خ-ل- ز-ا- ا-ن-ا ن-ی-م-ن-.- ---------------------------------- ‫نه، من خیلی زیاد اینجا نمی‌مانم.‬ 0
‫neh- m----heil- -iy-d ---j-- n----maan-m.‬-‬ ‫n___ m__ k_____ z____ e_____ n______________ ‫-e-, m-n k-e-l- z-y-d e-n-a- n-m---a-n-m-‬-‬ --------------------------------------------- ‫neh, man kheili ziyad eenjaa nemi-maanam.‬‬‬
ešte niečo – už nič ‫چ---د--ری --ه-چ --ز ----‬ ‫چ__ د____ - ه__ چ__ د____ ‫-ی- د-گ-ی - ه-چ چ-ز د-گ-‬ -------------------------- ‫چیز دیگری - هیچ چیز دیگر‬ 0
‫-hiz -ig--i - hi-h c-iz d----‬-‬ ‫c___ d_____ - h___ c___ d_______ ‫-h-z d-g-r- - h-c- c-i- d-g-r-‬- --------------------------------- ‫chiz digari - hich chiz digar‬‬‬
Chcete ešte niečo piť? ‫م-‌خ-ا-ی------دی-ری -ن-شی-‬ ‫م_______ چ__ د____ ب______ ‫-ی-خ-ا-ی- چ-ز د-گ-ی ب-و-ی-‬ ---------------------------- ‫می‌خواهید چیز دیگری بنوشید‬ 0
‫-----a-i- --iz -igar- -e--shid‬-‬ ‫m________ c___ d_____ b__________ ‫-i-k-a-i- c-i- d-g-r- b-n-s-i-‬-‬ ---------------------------------- ‫mi-khahid chiz digari benoshid‬‬‬
Nie, neprosím si už nič. ‫-ه- د--ر-چی-- ---‌---ه-.‬ ‫ن__ د___ چ___ ن_________ ‫-ه- د-گ- چ-ز- ن-ی-خ-ا-م-‬ -------------------------- ‫نه، دیگر چیزی نمی‌خواهم.‬ 0
‫n-----ig-- ----- --mi-khaa-a--‬‬‬ ‫n___ d____ c____ n_______________ ‫-e-, d-g-r c-i-i n-m---h-a-a-.-‬- ---------------------------------- ‫neh, digar chizi nemi-khaaham.‬‬‬
už niečo – ešte nič ‫ق-لا چ--ی – ه--ز-هیچ-چ--‬ ‫ق___ چ___ – ه___ ه__ چ___ ‫-ب-ا چ-ز- – ه-و- ه-چ چ-ز- -------------------------- ‫قبلا چیزی – هنوز هیچ چیز‬ 0
‫-h-b----c-i-i-– h-------i-- -hiz‬‬‬ ‫g______ c____ – h_____ h___ c______ ‫-h-b-a- c-i-i – h-n-o- h-c- c-i-‬-‬ ------------------------------------ ‫ghablan chizi – hanooz hich chiz‬‬‬
Jedli ste už niečo? ‫-م- -یزی--و--ه --د-‬ ‫ش__ چ___ خ____ ا____ ‫-م- چ-ز- خ-ر-ه ا-د-‬ --------------------- ‫شما چیزی خورده اید؟‬ 0
‫-ho--a ---z--k---d-h i-?‬‬‬ ‫s_____ c____ k______ i_____ ‫-h-m-a c-i-i k-o-d-h i-?-‬- ---------------------------- ‫shomaa chizi khordeh id?‬‬‬
Nie, ešte som nejedol nič. ‫----هنو-----ی ----د--ام.‬ ‫ن__ ه___ چ___ ن_____ ا___ ‫-ه- ه-و- چ-ز- ن-و-د- ا-.- -------------------------- ‫نه، هنوز چیزی نخورده ام.‬ 0
‫--h--h-n-oz -hiz---ak-o-de--a--‬-‬ ‫n___ h_____ c____ n________ a_____ ‫-e-, h-n-o- c-i-i n-k-o-d-h a-.-‬- ----------------------------------- ‫neh, hanooz chizi nakhordeh am.‬‬‬
ešte niekto – už nikto ‫کس--یگر--– -یچکس---گ-‬ ‫ک_ د____ – ه____ د____ ‫-س د-گ-ی – ه-چ-س د-گ-‬ ----------------------- ‫کس دیگری – هیچکس دیگر‬ 0
‫k-s d-ga-- --h-c---- --g-r‬-‬ ‫k__ d_____ – h______ d_______ ‫-o- d-g-r- – h-c-k-s d-g-r-‬- ------------------------------ ‫kos digari – hichkas digar‬‬‬
Chce ešte niekto kávu? ‫ک- ---ری---------خ-----‬ ‫ک_ د____ ق___ م________ ‫-س د-گ-ی ق-و- م-‌-و-ه-؟- ------------------------- ‫کس دیگری قهوه می‌خواهد؟‬ 0
‫-o---ig--------veh-mi-k----a-?‬-‬ ‫k__ d_____ g______ m_____________ ‫-o- d-g-r- g-a-v-h m---h-a-a-?-‬- ---------------------------------- ‫kos digari ghahveh mi-khaahad?‬‬‬
Nie, už nikto. ‫----هی- -سی-ن----وا-د-‬ ‫ن__ ه__ ک__ ن_________ ‫-ه- ه-چ ک-ی ن-ی-خ-ا-د-‬ ------------------------ ‫نه، هیچ کسی نمی‌خواهد.‬ 0
‫-----h-c- ---i --m---haa------‬ ‫n___ h___ k___ n_______________ ‫-e-, h-c- k-s- n-m---h-a-a-.-‬- -------------------------------- ‫neh, hich kasi nemi-khaahad.‬‬‬

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...