Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ps یو څه خوښول

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [ اویا ]

70 [ اویا ]

یو څه خوښول

یو څه خوښول

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina paštčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? ای- ت--- س-رټ---و- -و-ړئ؟ ا__ ت___ س___ څ___ غ_____ ا-ا ت-س- س-ر- څ-و- غ-ا-ئ- ------------------------- ایا تاسو سګرټ څکول غواړئ؟ 0
ā-ā --s--sgr- -sk-- ǧo-ṟ ā__ t___ s___ t____ ǧ___ ā-ā t-s- s-r- t-k-l ǧ-ā- ------------------------ āyā tāso sgrṯ tskol ǧoāṟ
Chceli by ste tancovať? ا-ا -ه--و-ړ---ې و-ډ-ږ-؟ ا__ ت_ غ____ ج_ و______ ا-ا ت- غ-ا-ې ج- و-ډ-ږ-؟ ----------------------- ایا ته غواړې جې وګډېږې؟ 0
ا---ته -و-ړې -- -ګډې-ې؟ ا__ ت_ غ____ ج_ و______ ا-ا ت- غ-ا-ې ج- و-ډ-ږ-؟ ----------------------- ایا ته غواړې جې وګډېږې؟
Chceli by ste sa ísť prechádzať? ای- ستا --خی-ي----پ--م-ل ---ن شی؟ ا__ س__ خ_____ چ_ پ_ م__ ر___ ش__ ا-ا س-ا خ-خ-ږ- چ- پ- م-ل ر-ا- ش-؟ --------------------------------- ایا ستا خوخیږي چې په مزل روان شی؟ 0
āy---tā ǩ-------çê p- -zl-ro-n--y ā__ s__ ǩ______ ç_ p_ m__ r___ š_ ā-ā s-ā ǩ-ǩ-g-y ç- p- m-l r-ā- š- --------------------------------- āyā stā ǩoǩygêy çê pa mzl roān šy
Chcel by som fajčiť. ز---ګ-ټ څکو- --ا-م ز_ س___ څ___ غ____ ز- س-ر- څ-و- غ-ا-م ------------------ زه سګرټ څکول غواړم 0
za -gr- -s--l---ā-m z_ s___ t____ ǧ____ z- s-r- t-k-l ǧ-ā-m ------------------- za sgrṯ tskol ǧoāṟm
Chcel(a) by si cigaretu? سیګ-ټ-غو--ی؟ س____ غ_____ س-ګ-ټ غ-ا-ی- ------------ سیګرټ غواړی؟ 0
sy-----o-ṟy s____ ǧ____ s-g-ṯ ǧ-ā-y ----------- sygrṯ ǧoāṟy
Chcel by oheň. هغه ----غ-اړ-. ه__ ا__ غ_____ ه-ه ا-ر غ-ا-ي- -------------- هغه اور غواړي. 0
ه-ه--------ړي. ه__ ا__ غ_____ ه-ه ا-ر غ-ا-ي- -------------- هغه اور غواړي.
Chcel(a) by som niečo piť. ز--غ-اړ--چ--وڅښ-. ز_ غ____ چ_ و____ ز- غ-ا-م چ- و-ښ-. ----------------- زه غواړم چی وڅښم. 0
زه -واړم -- وڅ-م. ز_ غ____ چ_ و____ ز- غ-ا-م چ- و-ښ-. ----------------- زه غواړم چی وڅښم.
Chcel(a) by som niečo jesť. ز--غ--ړ---- څ- --ورم. ز_ غ____ ی_ څ_ و_____ ز- غ-ا-م ی- څ- و-و-م- --------------------- زه غواړم یو څه وخورم. 0
ز--غوا-م -و -ه ---ر-. ز_ غ____ ی_ څ_ و_____ ز- غ-ا-م ی- څ- و-و-م- --------------------- زه غواړم یو څه وخورم.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. زه غ-اړم ------آرام-وکړ-. ز_ غ____ ی_ څ_ آ___ و____ ز- غ-ا-م ی- څ- آ-ا- و-ړ-. ------------------------- زه غواړم یو څه آرام وکړم. 0
ز--غوا-م--- څه--ر-م--ک--. ز_ غ____ ی_ څ_ آ___ و____ ز- غ-ا-م ی- څ- آ-ا- و-ړ-. ------------------------- زه غواړم یو څه آرام وکړم.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. زه غو--م ل--ت-س---خ--پ--تنه---ړم. ز_ غ____ ل_ ت___ څ__ پ_____ و____ ز- غ-ا-م ل- ت-س- څ-ه پ-ښ-ن- و-ړ-. --------------------------------- زه غواړم له تاسو څخه پوښتنه وکړم. 0
z--ǧ--ṟ- l- -āso-t-ǩ--p-ǩtna -k-m z_ ǧ____ l_ t___ t___ p_____ o___ z- ǧ-ā-m l- t-s- t-ǩ- p-ǩ-n- o-ṟ- --------------------------------- za ǧoāṟm la tāso tsǩa poǩtna okṟm
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. ز---واړم-له ت-س- څ-- -ر-واس- و---. ز_ غ____ ل_ ت___ څ__ د______ و____ ز- غ-ا-م ل- ت-س- څ-ه د-خ-ا-ت و-ړ-. ---------------------------------- زه غواړم له تاسو څخه درخواست وکړم. 0
z- ǧ-āṟ---- -ā-o tsǩ--d--oāst-okṟm z_ ǧ____ l_ t___ t___ d______ o___ z- ǧ-ā-m l- t-s- t-ǩ- d-ǩ-ā-t o-ṟ- ---------------------------------- za ǧoāṟm la tāso tsǩa drǩoāst okṟm
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. زه-غو-ړم ت----ت--ی--څ--بل-ه-د-کړ-. ز_ غ____ ت___ ت_ ی_ څ_ ب___ د_____ ز- غ-ا-م ت-س- ت- ی- څ- ب-ن- د-ک-م- ---------------------------------- زه غواړم تاسو ته یو څه بلنه درکړم. 0
ز- --اړ--تاس---ه ------ب--ه ---ړم. ز_ غ____ ت___ ت_ ی_ څ_ ب___ د_____ ز- غ-ا-م ت-س- ت- ی- څ- ب-ن- د-ک-م- ---------------------------------- زه غواړم تاسو ته یو څه بلنه درکړم.
Čo si želáte, prosím? تا-وڅ--غ--ړئ ت_____ غ____ ت-س-څ- غ-ا-ئ ------------ تاسوڅه غواړئ 0
t---ts---o-ṟ t______ ǧ___ t-s-t-a ǧ-ā- ------------ tāsotsa ǧoāṟ
Želáte si kávu? ته--و-ړ---ې -اف--و---؟ ت_ غ____ چ_ ک___ و____ ت- غ-ا-ې چ- ک-ف- و-ښ-؟ ---------------------- ته غواړې چې کافی وڅښئ؟ 0
ta-ǧ---ê-ç----f---t-ǩ t_ ǧ____ ç_ k___ o___ t- ǧ-ā-ê ç- k-f- o-s- --------------------- ta ǧoāṟê çê kāfy otsǩ
Alebo si radšej želáte čaj? یا تاس--به-یو--ی--- چا----ښ-؟ ی_ ت___ ب_ ی_ پ____ چ__ و____ ی- ت-س- ب- ی- پ-ا-ه چ-ی و-ښ-؟ ----------------------------- یا تاسو به یو پیاله چای وڅښئ؟ 0
یا -اسو-به -و -یاله -ای وڅ--؟ ی_ ت___ ب_ ی_ پ____ چ__ و____ ی- ت-س- ب- ی- پ-ا-ه چ-ی و-ښ-؟ ----------------------------- یا تاسو به یو پیاله چای وڅښئ؟
Chceli by sme ísť domov. م-- -------ور -ه --ړ -و. م__ غ____ ک__ ت_ ل__ ش__ م-ږ غ-ا-و ک-ر ت- ل-ړ ش-. ------------------------ موږ غواړو کور ته لاړ شو. 0
م-- غ---و---- ته -اړ -و. م__ غ____ ک__ ت_ ل__ ش__ م-ږ غ-ا-و ک-ر ت- ل-ړ ش-. ------------------------ موږ غواړو کور ته لاړ شو.
Chceli by ste taxík? ای--ت-سو --س- غواړ-؟ ا__ ت___ ټ___ غ_____ ا-ا ت-س- ټ-س- غ-ا-ئ- -------------------- ایا تاسو ټکسي غواړئ؟ 0
ا----ا-و ټ--ي ---ړئ؟ ا__ ت___ ټ___ غ_____ ا-ا ت-س- ټ-س- غ-ا-ئ- -------------------- ایا تاسو ټکسي غواړئ؟
Chceli by telefonovať. ت- غ---ې چ- زن- وو-ي. ت_ غ____ چ_ ز__ و____ ت- غ-ا-ې چ- ز-ګ و-ه-. --------------------- ته غواړې چې زنګ ووهي. 0
ته-غ--ړ- چې--نګ-و-ه-. ت_ غ____ چ_ ز__ و____ ت- غ-ا-ې چ- ز-ګ و-ه-. --------------------- ته غواړې چې زنګ ووهي.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 paštčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.