Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   uk Покупки

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [п’ятдесят чотири]

54 [pʺyatdesyat chotyry]

Покупки

Pokupky

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Я х--ів-б- - хо--ла б ------ п-да---ок. Я х____ б_ / х_____ б к_____ п_________ Я х-т-в б- / х-т-л- б к-п-т- п-д-р-н-к- --------------------------------------- Я хотів би / хотіла б купити подарунок. 0
YA--h--------/ -hotil--b k-p-ty-p-d-ru-ok. Y_ k_____ b_ / k______ b k_____ p_________ Y- k-o-i- b- / k-o-i-a b k-p-t- p-d-r-n-k- ------------------------------------------ YA khotiv by / khotila b kupyty podarunok.
Ale nič príliš drahé. А-- -е дуже---р---й. А__ н_ д___ д_______ А-е н- д-ж- д-р-г-й- -------------------- Але не дуже дорогий. 0
Al- -e ---h- dor-h-y̆. A__ n_ d____ d_______ A-e n- d-z-e d-r-h-y-. ---------------------- Ale ne duzhe dorohyy̆.
Možno kabelku? Мож-ив--сумку? М______ с_____ М-ж-и-о с-м-у- -------------- Можливо сумку? 0
M-z-l--o sum-u? M_______ s_____ M-z-l-v- s-m-u- --------------- Mozhlyvo sumku?
Akú farbu by ste chceli? Яко---к-ль-р- Ви-- ----ли? Я____ к______ В_ б х______ Я-о-о к-л-о-у В- б х-т-л-? -------------------------- Якого кольору Ви б хотіли? 0
Y-k--o -o-ʹor---y --kho---y? Y_____ k______ V_ b k_______ Y-k-h- k-l-o-u V- b k-o-i-y- ---------------------------- Yakoho kolʹoru Vy b khotily?
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Чорно-о,---ри----о-о ч---і--г-? Ч_______ к__________ ч_ б______ Ч-р-о-о- к-р-ч-е-о-о ч- б-л-г-? ------------------------------- Чорного, коричневого чи білого? 0
Chor-o-o----ry-----o-o ----b-loh-? C________ k___________ c__ b______ C-o-n-h-, k-r-c-n-v-h- c-y b-l-h-? ---------------------------------- Chornoho, korychnevoho chy biloho?
Veľkú alebo malú? В-л--у-----ал-ньку? В_____ ч_ м________ В-л-к- ч- м-л-н-к-? ------------------- Велику чи маленьку? 0
V--yk- c-- ma-en-ku? V_____ c__ m________ V-l-k- c-y m-l-n-k-? -------------------- Velyku chy malenʹku?
Môžem sa pozrieť na túto? Чи---ж----н- ц- -л-нути? Ч_ м___ я н_ ц_ г_______ Ч- м-ж- я н- ц- г-я-у-и- ------------------------ Чи можу я на цю глянути? 0
C-- -o--------a ts-u hlyan-t-? C__ m____ y_ n_ t___ h________ C-y m-z-u y- n- t-y- h-y-n-t-? ------------------------------ Chy mozhu ya na tsyu hlyanuty?
Je z kože? Во-- ш--ря--? В___ ш_______ В-н- ш-і-я-а- ------------- Вона шкіряна? 0
Vo-- --ki---na? V___ s_________ V-n- s-k-r-a-a- --------------- Vona shkiryana?
Alebo je z umelej hmoty? Чи-во-а--- -ту-но-о----е-і---? Ч_ в___ з_ ш_______ м_________ Ч- в-н- з- ш-у-н-г- м-т-р-а-у- ------------------------------ Чи вона зі штучного матеріалу? 0
Ch- --n- -----tuchnoho----er---u? C__ v___ z_ s_________ m_________ C-y v-n- z- s-t-c-n-h- m-t-r-a-u- --------------------------------- Chy vona zi shtuchnoho materialu?
Samozrejme z kože. З--шк---,-з---а-н-. З_ ш_____ з________ З- ш-і-и- з-и-а-н-. ------------------- Зі шкіри, звичайно. 0
Z- shkir----vychay̆no. Z_ s______ z_________ Z- s-k-r-, z-y-h-y-n-. ---------------------- Zi shkiry, zvychay̆no.
To je obzvlášť dobrá kvalita. Це-ду---хо-о-- --ість. Ц_ д___ х_____ я______ Ц- д-ж- х-р-ш- я-і-т-. ---------------------- Це дуже хороша якість. 0
Tse-d--he-k-o----a-yaki--ʹ. T__ d____ k_______ y_______ T-e d-z-e k-o-o-h- y-k-s-ʹ- --------------------------- Tse duzhe khorosha yakistʹ.
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. І с-мка ---с-- -овс-м--- -о-ога. І с____ д_____ з_____ н_ д______ І с-м-а д-й-н- з-в-і- н- д-р-г-. -------------------------------- І сумка дійсно зовсім не дорога. 0
I-s-m-a d--̆sn---o-sim-----or-ha. I s____ d_____ z_____ n_ d______ I s-m-a d-y-s-o z-v-i- n- d-r-h-. --------------------------------- I sumka diy̆sno zovsim ne doroha.
To sa mi páči. Ця ---і -о-о-ає-ь-я. Ц_ м___ п___________ Ц- м-н- п-д-б-є-ь-я- -------------------- Ця мені подобається. 0
Tsya-me-- podo-a--t-sya. T___ m___ p_____________ T-y- m-n- p-d-b-y-t-s-a- ------------------------ Tsya meni podobayetʹsya.
Vezmem ju. Я цю ----му. Я ц_ в______ Я ц- в-з-м-. ------------ Я цю візьму. 0
Y--t-yu vizʹ--. Y_ t___ v______ Y- t-y- v-z-m-. --------------- YA tsyu vizʹmu.
Môžem ju eventuálne vymeniť? Чи мо-у я--ю о----я--? Ч_ м___ я ц_ о________ Ч- м-ж- я ц- о-м-н-т-? ---------------------- Чи можу я цю обміняти? 0
Chy ---hu y----yu -b--n---y? C__ m____ y_ t___ o_________ C-y m-z-u y- t-y- o-m-n-a-y- ---------------------------- Chy mozhu ya tsyu obminyaty?
Samozrejme. З-и-ай--. З________ З-и-а-н-. --------- Звичайно. 0
Z-yc-a--n-. Z_________ Z-y-h-y-n-. ----------- Zvychay̆no.
Zabalíme ju ako darček. М----па--ємо-її-як -од--ун--. М_ з________ ї_ я_ п_________ М- з-п-к-є-о ї- я- п-д-р-н-к- ----------------------------- Ми запакуємо її як подарунок. 0
My-za-a-u-e------̈-y-k pod--un-k. M_ z_________ ï_ y__ p_________ M- z-p-k-y-m- i-i- y-k p-d-r-n-k- --------------------------------- My zapakuyemo ïï yak podarunok.
Tamto je pokladňa. Ка-- ---. К___ т___ К-с- т-м- --------- Каса там. 0
Ka-a t-m. K___ t___ K-s- t-m- --------- Kasa tam.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + ukrajinčina (1-100) MP3 ukrajinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...