Slovníček fráz

sk Rodina   »   mr कुटुंबीय

2 [dva]

Rodina

Rodina

२ [दोन]

2 [Dōna]

कुटुंबीय

kuṭumbīya

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maratčina Prehrať Viac
starý otec आजो-ा आ__ आ-ो-ा ----- आजोबा 0
ā-ō-ā ā____ ā-ō-ā ----- ājōbā
stará mama आजी आ_ आ-ी --- आजी 0
ā-ī ā__ ā-ī --- ājī
on a ona त---ण--ती तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
t----- tī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
otec व-ील व__ व-ी- ---- वडील 0
vaḍ-la v_____ v-ḍ-l- ------ vaḍīla
matka -ई आ_ आ- -- आई 0
ā'ī ā__ ā-ī --- ā'ī
on a ona त--आ-ि-ती तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
tō --- -ī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
syn मु-गा मु__ म-ल-ा ----- मुलगा 0
mu---ā m_____ m-l-g- ------ mulagā
dcéra मु-गी मु__ म-ल-ी ----- मुलगी 0
mul-gī m_____ m-l-g- ------ mulagī
on a ona त- --ि-ती तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
t- ā-i -ī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
brat भाऊ भा_ भ-ऊ --- भाऊ 0
bhā-ū b____ b-ā-ū ----- bhā'ū
sestra बह-ण ब__ ब-ी- ---- बहीण 0
bah--a b_____ b-h-ṇ- ------ bahīṇa
on a ona त---ण---ी तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
t- ā-i-tī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
strýko का-ा-/ म--ा का_ / मा_ क-क- / म-म- ----------- काका / मामा 0
k-k----āmā k____ m___ k-k-/ m-m- ---------- kākā/ māmā
teta काक--/-मा-ी का_ / मा_ क-क- / म-म- ----------- काकू / मामी 0
kākū- -āmī k____ m___ k-k-/ m-m- ---------- kākū/ māmī
on a ona तो---ि ती तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
tō--ṇ--tī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
Sme rodina. आ-्-- ए---ुट--ब --ोत. आ__ ए_ कु__ आ___ आ-्-ी ए- क-ट-ं- आ-ो-. --------------------- आम्ही एक कुटुंब आहोत. 0
āmh- ēk- --ṭum----h-t-. ā___ ē__ k______ ā_____ ā-h- ē-a k-ṭ-m-a ā-ō-a- ----------------------- āmhī ēka kuṭumba āhōta.
Rodina nie je malá. क--ु-ब -हान नाह-. कु__ ल__ ना__ क-ट-ं- ल-ा- न-ह-. ----------------- कुटुंब लहान नाही. 0
K--um-- ---āna n-h-. K______ l_____ n____ K-ṭ-m-a l-h-n- n-h-. -------------------- Kuṭumba lahāna nāhī.
Rodina je veľká. कुट-ंब-मो-े ---. कु__ मो_ आ__ क-ट-ं- म-ठ- आ-े- ---------------- कुटुंब मोठे आहे. 0
K------ -ōṭ-ē ā--. K______ m____ ā___ K-ṭ-m-a m-ṭ-ē ā-ē- ------------------ Kuṭumba mōṭhē āhē.

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...