Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   lt Klausimai — praeitis 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [aštuoniasdešimt šeši]

Klausimai — praeitis 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Kok--k-k--r---tį--t-- -y----i? K___ k__________ (t__ r_______ K-k- k-k-a-a-š-į (-u- r-š-j-i- ------------------------------ Kokį kaklaraištį (tu) ryšėjai? 0
Ktoré auto si kúpil? K-kį-automobilį--t-)--i--a-? K___ a_________ (t__ p______ K-k- a-t-m-b-l- (-u- p-r-a-? ---------------------------- Kokį automobilį (tu) pirkai? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Ko---l---ra-t--(tu)-u-si-re---e---a-? K___ l________ (t__ u________________ K-k- l-i-r-š-į (-u- u-s-p-e-u-e-a-a-? ------------------------------------- Kokį laikraštį (tu) užsiprenumeravai? 0
Koho ste videli? K-----s)--am---te? K_ (j___ p________ K- (-ū-) p-m-t-t-? ------------------ Ką (jūs) pamatėte? 0
Koho ste stretli? Ką-(j-s--su--k--e? K_ (j___ s________ K- (-ū-) s-t-k-t-? ------------------ Ką (jūs) sutikote? 0
Koho ste spoznali? Ką --ūs----p-------? K_ (j___ a__________ K- (-ū-) a-p-ž-n-t-? -------------------- Ką (jūs) atpažinote? 0
Kedy ste vstali? K--a --ū-)--ts---l---? K___ (j___ a__________ K-d- (-ū-) a-s-k-l-t-? ---------------------- Kada (jūs) atsikėlėte? 0
Kedy ste začali? K--a-(--s)-p--dė-ot-? K___ (j___ p_________ K-d- (-ū-) p-a-ė-o-e- --------------------- Kada (jūs) pradėjote? 0
Kedy ste prestali? K--a-(---)-lio--t-s-/ n-sto---e? K___ (j___ l_______ / n_________ K-d- (-ū-) l-o-ė-ė- / n-s-o-o-e- -------------------------------- Kada (jūs) liovėtės / nustojote? 0
Prečo ste sa zobudili? Kod-l-(-ū-) a---bu--te? K____ (j___ a__________ K-d-l (-ū-) a-s-b-d-t-? ----------------------- Kodėl (jūs) atsibudote? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? Ko-ė--(--s- ta-ot--------ju? K____ (j___ t_____ m________ K-d-l (-ū-) t-p-t- m-k-t-j-? ---------------------------- Kodėl (jūs) tapote mokytoju? 0
Prečo ste išli taxíkom? K--ė- (jūs)--až-av-t---a-si? K____ (j___ v________ t_____ K-d-l (-ū-) v-ž-a-o-e t-k-i- ---------------------------- Kodėl (jūs) važiavote taksi? 0
Odkiaľ ste prišli? Iš k-r-(-ū----t--o------t-ykot-? I_ k__ (j___ a______ / a________ I- k-r (-ū-) a-ė-o-e / a-v-k-t-? -------------------------------- Iš kur (jūs) atėjote / atvykote? 0
Kam ste išli? K-r ------n-ė-o-e? K__ (j___ n_______ K-r (-ū-) n-ė-o-e- ------------------ Kur (jūs) nuėjote? 0
Kde ste boli? K-----ūs- buvo-e? K__ (j___ b______ K-r (-ū-) b-v-t-? ----------------- Kur (jūs) buvote? 0
Komu si pomohol? K-m-(tu--p--ėj-i? K__ (t__ p_______ K-m (-u- p-d-j-i- ----------------- Kam (tu) padėjai? 0
Komu si písal? K-m--tu- p-r-š--? K__ (t__ p_______ K-m (-u- p-r-š-i- ----------------- Kam (tu) parašei? 0
Komu si odpovedal? K-- -t-- a--ak-i? K__ (t__ a_______ K-m (-u- a-s-k-i- ----------------- Kam (tu) atsakei? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + litovčina (1-100) MP3 litovčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...