Slovníček fráz

sk V meste   »   it In città

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [venticinque]

In città

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. V-rr----nda-- a-l- s-a--on-. V_____ a_____ a___ s________ V-r-e- a-d-r- a-l- s-a-i-n-. ---------------------------- Vorrei andare alla stazione. 0
Chcel by som ísť na letisko. Vo-r-i--n---e --l’-e-----t-. V_____ a_____ a_____________ V-r-e- a-d-r- a-l-a-r-p-r-o- ---------------------------- Vorrei andare all’aeroporto. 0
Chcel by som ísť do centra. Vo--ei and-re i--c--t--. V_____ a_____ i_ c______ V-r-e- a-d-r- i- c-n-r-. ------------------------ Vorrei andare in centro. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Qual -----s-rad---e--la-stazione? Q___ è l_ s_____ p__ l_ s________ Q-a- è l- s-r-d- p-r l- s-a-i-n-? --------------------------------- Qual è la strada per la stazione? 0
Ako sa dostanem na letisko? Q-a- è--a-s--ad- --- --aer-p-rto? Q___ è l_ s_____ p__ l___________ Q-a- è l- s-r-d- p-r l-a-r-p-r-o- --------------------------------- Qual è la strada per l’aeroporto? 0
Ako sa dostanem do centra? Qu-l è -- s------pe- i--------? Q___ è l_ s_____ p__ i_ c______ Q-a- è l- s-r-d- p-r i- c-n-r-? ------------------------------- Qual è la strada per il centro? 0
Potrebujem taxík. Ho bi---n- -i -n ----ì. H_ b______ d_ u_ t_____ H- b-s-g-o d- u- t-s-ì- ----------------------- Ho bisogno di un tassì. 0
Potrebujem mapu mesta. Mi se----una -i--ti-a-de--a c--tà. M_ s____ u__ p_______ d____ c_____ M- s-r-e u-a p-a-t-n- d-l-a c-t-à- ---------------------------------- Mi serve una piantina della città. 0
Potrebujem hotel. Mi -cc-rr- -------r-o. M_ o______ u_ a_______ M- o-c-r-e u- a-b-r-o- ---------------------- Mi occorre un albergo. 0
Chcel by som si prenajať auto. Vor--i n-le--i--e --a m--c---a. V_____ n_________ u__ m________ V-r-e- n-l-g-i-r- u-a m-c-h-n-. ------------------------------- Vorrei noleggiare una macchina. 0
Tu je moja kreditná karta. E--- -- m-- c--t- d------i-o. E___ l_ m__ c____ d_ c_______ E-c- l- m-a c-r-a d- c-e-i-o- ----------------------------- Ecco la mia carta di credito. 0
Tu je môj vodičský preukaz. E-c- l-------atente. E___ l_ m__ p_______ E-c- l- m-a p-t-n-e- -------------------- Ecco la mia patente. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? C-sa c-è-----e--re-i- -ittà? C___ c__ d_ v_____ i_ c_____ C-s- c-è d- v-d-r- i- c-t-à- ---------------------------- Cosa c’è da vedere in città? 0
Choďte do starého mesta. Vada-n-- c-n-r- st----o. V___ n__ c_____ s_______ V-d- n-l c-n-r- s-o-i-o- ------------------------ Vada nel centro storico. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. Fa-cia u- ---- d-lla-c--t-. F_____ u_ g___ d____ c_____ F-c-i- u- g-r- d-l-a c-t-à- --------------------------- Faccia un giro della città. 0
Choďte do prístavu. V-d--a- p-rt-. V___ a_ p_____ V-d- a- p-r-o- -------------- Vada al porto. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Fac--a ----i-- al--o-t-. F_____ u_ g___ a_ p_____ F-c-i- u- g-r- a- p-r-o- ------------------------ Faccia un giro al porto. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Quali --tr----n---uri-----e -i -ono ----ra? Q____ a_________ t_________ c_ s___ a______ Q-a-i a-t-a-i-n- t-r-s-i-h- c- s-n- a-c-r-? ------------------------------------------- Quali attrazioni turistiche ci sono ancora? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + taliančina (1-100) MP3 taliančina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !